Milí priatelia,
od pondelka nás čaká opäť sprísnenie opatrení. Namiesto uvoľnenia, ktoré sme očakávali, koniec všetkého akosi neprichádza. Človek potrebuje pevný bod v budúcnosti. Optimistickú a dosiahnuteľnú víziu, a tá sa nám vzďaľuje.
V tejto súvislosti ma napadá príbeh masového vymierania väzňov v koncentračnom tábore na Vianoce 1944, o ktorom hovorí V. E. Frankl (A přesto říci životu ano, s. 79). Väčšina väzňov žila v mylnej nádeji, že na Vianoce budú prepustení. Ak sa to potom nestalo, natoľko ich to i telesne oslabilo, že mnohí zomreli.
Čo robiť keď sa pevný bod v budúcnosti vzďaľuje? Ako prekonať negativizmus a pochybnosti, prípadne frustráciu a trpkosť? Odpoveď hľadajme i pri spomínaných Vianociach, keď sa Frankl prihováral svojím spoluväzňom:
„Rozprával som svojim kamarátom o tom, že ľudský život má vždy a za všetkých okolností zmysel, ktorý v sebe zahŕňa aj utrpenie a smrť. Prosil som ich, aby sa situácii pozerali do tváre a aby neprepadali pesimizmu. Na každého z nás sa v týchto ťažkých hodinách niekto pozerá: priateľ, žena, niekto živý alebo mŕtvy alebo Boh. Očakávajú od nás, že budeme trpieť hrdo. Tajomstvo pomoci je v presvedčení o tom, že to má zmysel a v rozpoznávaní možností, ktoré ešte máme.“
Drahí moji priatelia, optimizmus nemožno nariadiť ani podať v tabletkách. Nedá sa natrénovať v rámci nejakého rýchlokurzu. Uverte tomu, že každý z nás dokáže nájsť zdroje optimizmu, ak chce. Možno nám pomôže aj dnešné oznámenie pána rektora, že prebiehajú jednania s MŠMT o našom očkovaní.
Prajem vám žiť tak, aby ste na seba boli hrdí.
prof. Peter Tavel, děkan CMTF UP
Připravila: Lenka Peřinová